Späť

Pocit šťastia

ôsma časť

 

Zelená už nie je čierna, žltá už nie je čierna,
Červená už nie je čierna,
A ani modrá už čiernou nie je, v mojich očiach je
teraz farebný svet,
Vďaka Tebe, Ty môj najkrajší kvet.

V srdci už nemám pretvárku, klamať sa už nedá,
Láska so sklamaním sa prestala striedať,
A o šťastí nádherný spev,
Prekonáva i ten najväčší hnev.

Tieto slová sú úprimné a vážne,
Hoc možno znejú príliš krásne,
Sú skutočné a citom písané,
S láskou do týchto veršov vkladané.

Veď len pováž, či je niekto na zemi,
Tak šťastný ako my,
A či jesto takej lásky, akú vďaka Tebe mám,
Ktorú tak vďačne rozdávam,
A či je taký človek ako si Ty,
Čo dávaš mi tieto námety,
Čo chápeš moje myšlienky a slová,
Každú moju báseň, hoc je celkom nová,
Čo chápeš mňa a tento môj svet,
Takého človeka už veru niet.

Preto si Ťa nadovšetko vážim a rád Ťa mám,
Lebo mám pri Tebe ozajstný pocit, že už nie som sám,
A aj preto svoju lásku vďačne Ti dám.

Chápeš moju prácu a každý skutok môj,
Vieš kedy cítim lásku a kedy boj,
Vieš čo potrebujem, keď myšlienky ma bolia,
A aj keď v mojej hlave verše sa tvoria,
Keď cítim hlad a veľký smäd,
Keď útočí neposlušný svet.

Poznáš moju myseľ a pochopiť ma stále vieš,
Ty jediná ľúbiť ma smieš.

 

Táto stránka používa cookies. Viac info

Prihlásenie