Späť

Ave Eva

Úcta k žene

Každé ráno slnko vychádza na svoju púť,
Každé ráno dieťa hľadá matkinu hruď,
A ona sa mu prihovorí sladkým úsmevom,
Keď lúč slnka sa zvíta s novým dňom.

Každé ráno sa mesiac lúči s tmou,
Slnko ho vystrieda svojou nádherou,
Rozdáva nám sladké úsmevy,
Do sŕdc vlieva silu túžby a nehy.

Tak ako ráno víta nový deň,
Tak aj ja žijem každé ráno svoj nový sen,
A ako dieťa čo vystiera dlane na matkinu hruď,
Tak ja prosím každé ráno, navždy mojou buď.

Buď mojím slnkom, veď dávaš mi silu žiť,
Buď úsmevom, vďaka ktorému chcem sa ráno zobudiť,
A mesiacom, čo toľké šťastie môže mi dať,
Veď večer len s tebou chcem usínať.

Ja stále cítim tvoju vôňu, vtedy tak nádherne splývala s tmou,
Úžas a obdiv napĺňal môj pohľad, srdce mi silnelo láskou nádhernou,
V očiach mám stále tie horúce plamienky,
čo vzplanuli pri pohľade na teba,
Teraz sú to už plamene a viem, že bez teba sa už žiť nedá.

Cítim tvoj pohľad, šteklila si mi ním moje oči,
Spomínam ako túžobne som čakal, keď aspoň
kúsok lásky medzi nás vkročí,
A ako som obdivoval tvoje vlasy, tak veľmi som chcel
dotknúť sa aspoň jedinkého z nich,
Len trošku im privoňať, vdýchnuť z nich román múdrych kníh,
Dotknúť sa tvojich dlaní a utiecť z tohto sveta,
Túžil som byť s tebou tam, kde noc sa s ránom stretá.

Ako suchý kvet čo potrebuje kvapku vody,
Ako semeno čo túži padnúť do úrodnej pôdy,
Tak i ja odrazu som ťa chcel navždy mať,
Premohla ma vtedy túžba po tvojom boku verne stáť.

Už vtedy, v tú osudnú prvú noc, keď stretli sa naše pohľady,
Keď vonku bola strašná zima a pukali zamzrnuté ľady,
Cítil som silu vetra, čo rozprúdil lásku v nás,
Už vtedy som úpenlivo prosil, Bože túto iskru lásky nikdy neuhas.

A všetko začalo byť také krásne, krásu zvítal môj zrkadlový svet,
Faloš a pretvárka o šťastí, tej už v ňom niet,
V zrkadlách sa ozýva šum vodopádu a slnečný jas,
O čo som prosil, to zrodilo sa v nás.
To nekonečné šťastie čo nedá sa opísať ľudskou rečou,
To šťastie čo nedosiahneš žiadnym mečom,
Zrodilo sa v kráse tvojich očí a dlaní tvojich rúk,
To šťastie sťa rozkvitnuté letné kvety horských lúk.

Toto šťastie, čo prežívam každučký deň,
Keď počujem Tvoj hlas, či keď snívam o tebe len,
Keď cítim vôňu tvojich rúk, čo hladila si nimi moju tvár,
Vtedy vznášajú sa moje túžby pred oltár.

Pohľad v mojich očiach zosilnie, krv v žilách
sa túžobne rozprúdi,
Vtedy keď zaklopem u vás na dvere
a zjavíš sa v nich ty,
Úsmev sa stále rozžiari,
Na mojej i tvojej tvári,
Keď pohľadom ti líca poštekliť smiem,
Keď môžem ti povedať že ťa milujem,
Keď môžem chytiť tvoju hebkú dlaň,
A túžobne zaželať si, mojou sa navždy staň.

Mám rád tie chvíle, keď len ticho dívam sa
na prácu tvojich rúk a reč tvojich pier,
Ak doteraz myšlienky sa vo mne bili, majú zrazu mier,
zavládla im sila čo vychádza z tvojho tela,
Ozýva sa vo mne láska veľmi smelá.
Úžasne túžim po chvíľach, keď s tebou
silnie moja túžba snov,
Keď pri tebe stretám sa s tou najväčšou nádherou,
Keď cítim tvoj dych na mojom pleci,
A keď smiem ťa objímať aké sú krásne všetky veci,
Ako ožívajú farby vôkol nás,
Vtedy otváraš mi bránu krás.

Ako len túžim po tvojej jemnej dlani,
Ktorou otváraš vo mne knihu tajných prianí,
Keď pohladíš mi líca a jemne sa dotkneš mojich pier,
Stávaš sa kľúčom všetkých dvier,
Za ktorými je šťastie moje ukryté,
Z jaskynných katakomb vyčítaš slová,
čo osudom sú pre mňa vyryté.

Vtedy nedá sa zabudnúť na tie chvíle,
keď tvoje líca jemne hladiť som smel,
Keď do očí tak úpenlivo som sa ti zahľadel,
Keď dlaň zachvela sa mi pri dotyku tvojich pier,
Prstami akoby siahal som na kľučku tých tajných dvier,

A potom hlbokým nádychom keď som ti srdce objať chcel,
Keď znovu zaľúbil som sa ako na povel.

Ovládne ma volanie mojich snov,
To čo sníval som, cítim so všetkou nádherou,
Šťastie i lásku, čo v jednom okamihu sa spája,
Prežívam čo prežiť dá sa, len keď sú dvaja.

V tej chvíli akoby sa všetky túžby spojili,
A tichúčko šepkali nám lásku, v ktorej aby sme sa
krásne ľúbili,
Akoby sa slnko na chvíľu stalo naším domovom,
Jeho svetlo akoby na chvíľu patrilo najviac
len nám dvom,
A jeho teplo akoby sa menilo na sprchu slov,
V ktorých vvyznávam ti lásku a na ktoré
som sa doteraz nikdy nezmohol.

A keď sa dotýkam tvojej brady,
ku krku som na dosah,
Do dlaní akoby mi padala ranná rosa,
Dotknem sa tvojej rozpálenej pleti,
Lázka z môjho srdca len k tebe tichými túžbami letí.

Dlane sa mi potia, zakrýva ich závoj jemnosti,
Končekami prstov cítim vánok štedrosti,
Ktorú mi dávaš svojou láskou, zo srdca tvojho ju
čerpať smiem,
Zostáva vo mne vtedy ten najúžasnejší pocit,
pocit že ťa veľmi milujem.

Pred očami vidím stále tie chvíle radostné,
Keď sme oslávili mesiac po mesiaci dni naše slávnostné,
A ako si sa tešila každučkému z nich,
Z tvojich očí bolo cítiť toľko túžob splnených,

A ako som sa pýšil sám pred sebou,
Že práve ja som ich splnil krásnou velebou,
A keď sa ti v tvojich očiach zaligotal šťastia slzy lesk,
Slávici mi v duši spievali na potlesk.

Cítil som že si šťastná a spokojná,
Cítil som ako ti v srdci bije láska opojná,
Z ktorej som čerpal a sýtil svoj túžobný dych,
Po splnení tvojich snov nádherných.

Chcel som ťa vidieť šťastnú a veselú,
Mesiac čo mesiac som viac dotýkal
tvoju dušu nesmelú,
A mojej tiež nesmelej duši,
Dávala si pocit, o ktorom rozum len tušil,
Pocit oddanosti a viery,
Pocit lásky, v ktorej jeden druhému neustále verí.

Aké je krásne byť v blízkosti tvojej duše,
Aké je krásne cítiť tvoju vôňu,
sťa prvé letné ruže,
Aké je to nádherné, do tváre so ti môcť pozerať,
A tvojim očiam sa nežne usmievať.
Dávať ti najavo, ako veľmi túžim dotknúť
sa tvojich pier,
Vtedy skrotnem sťa najkrotšia zver,
Ako len túžim po ich hebkosti,
Vcítiť končekmi prstov ich vláčnosti a sviežosti,

A ako vzplanie moje srdce keď cítim tvoj dych,
Keď vydýchneš lásku z tvojich úst nádherných.

A či si blízko pri mne, či stojíš opodiaľ,
Tak rád by som ti srdce svoje dal,
Celé celučké len tebe a nikomu,
Tak postaviť sa proti ľudskému zákonu,

Ktorému vládne krv a moc,
Chcem byť tvojím deň aj noc,

Chcem sa stať tvojím ránom i tvojím dňom,
Chcem byť každým tvojím snom,
Chcem ti dávať lásku i vtedy,
keď tvoje oči budú spať,
Večnou láskou chcem sa ti stať.

Aký je krásny zrazu každý deň,
Odkedy spoznal som ťa, žijem preň,
Pre každú chvíľku a okamih,
Pre známych i neznámych,
V každom a vo všetkom ťa ticho stretám,
Dávam nádej všetkým svojim vetám,
Čo vyslovím a ktorými potešiť len chcem,
Zlo vôkol seba ľahko upracem.

Si okamihom rána i noci,
Si spevom čo spievajú si vtáci,
Cez deň i večer, v každučkej chvíli,
Cítim tvoj úsmev nežný a milý,

A tvojím pohľadom hladím všetkých ľudí,
Čo denne stretám a medzi ktorými môj pohľad blúdi,
Vidím v nich láku, ktorou ich chcem potešiť,
Cítim úctu a silu, ktorou sa chcem polepšiť,

A ukázať tak svetu srdca mier,
Pre mnohých ukrytý pod zámkom dvier,
Ukázať im pohľad, ktorým ma ty nežne vábiš,
Dávať im lásku, ktorou ma ty tak nežne ľúbiš.

Chcem dotýkať sa každej svojej práce,
S láskou ju prijímať ako z viniča hrozien strapce,
S láskou v srdci i na perách,
Pracovať s citom a čisto, jak v rozprávkových poverách,

Kde srdce vládne rozumu a rozum zase srdcu,
Mysľou pracujem a srdcom velebím lásku rvúcu,
Tú lásku čo dala si mi, keď pri tebe som stál,
A ticho som ťa miloval,

Tú lásku, ktorou napĺňaš mi dlane,
A v srdci vďaka nej mám plné mikulášske sane.
Samé dary a darčeky v slovách čo rozpoviem,
Keď s úžasom cítim lásku ktorou ťa milujem,
A ktorá ma robí skutočným ľudským človekom,
Keď cítim že konečne som.

Keď cítim že mám tú pravú hodnotu, čo dať mo môže
tento svet,
Keď cítim že šťastnejšieho človeka ako
som ja snáď ani niet,
A keď som bez teba čo i len jeden deň,
Tú chvíľu nazývam škaredý sen.

Túžim byť s tebou včera, zajtra i dnes,
Stretnúť sa s tebou a tú chvíľu vychutnať
sťa najromantickejší ples,
Ples sŕdc a lásky opojnej,
Ples dvoch párov očí a túžby skutočnej,
Keď ťa smiem objímať koľko len chcem
a bozkom ti rozohním tvár,
Keď smiem byť pre teba ten najkrajší dar.

 

Diskusia

(0 komentárov)

KVALITNÉ VANKÚŠE - AKCIOVÁ CENA:

Táto stránka používa cookies. Viac info

Prihlásenie