Späť

Bermudský trojuholník lásky

Sto krát som jej lásku vyznával,
Sto krát plakal som, no niekto sa smial,
Hoc ja som ju nekonečne miloval.

Slzy sa kotúľajú po stenách dní,
Umývajú zaprášené sny,
Dúha sa dvihla nad vyschnutý tieň,
Ja v márnej diaľke hľadám vytúžený deň,
O ktorom snívam dlhé roky,
Za ktorým smerujú túlavé moje kroky,
A ja len čakám ako tulák hôr,
Či nepríde skôr.

No márne čakám, lebo niekto má šťastie a niekto smolu,
Niekto v siedmom nebi kráča a niekto smie len dolu,
Lebo niekto má poklad a niekto len hŕbu slov,
A vrecká plné zaprášených snov.

Ja mal som ten poklad na dosah, pri ňom som stál,
Túžil som po ňom a miesto v srdci preň stále mal,
Bol som pri ňom skôr, ja prvý som ho miloval,
Prvý som oň bojoval.

No čo je mi to platné, keď v slzách mi teraz mizne svet,
Už ani obyčajnej nádeje v ňom niet,
Delím sa o poklad na dve časti,
On všetko a ja nič, len život v nešťastí,
Keď podkýňam sa o každú skalu,
Hľadám nádej, aspoň malú.

Spomienky mi krv v žilách rozprúdili,
Aspoň oni ma ticho povzbudili,
Hojdajú sa v mojej ríši snov
A prázdnych slov,
Tak veľmi ju milujem
A ešte viac ju chcem,
Vzplanula láska v nás,
Láska v nepravý čas.

Bermudský trojuholník lásky sa ticho zatvára,
Temnota a strach sa so mnou zhovára,
Lebo niekto má šťastie a niekto smolu,
Hoc prvý som bol, musím kráčať dolu.

Táto stránka používa cookies. Viac info

Prihlásenie