Späť

Nuda

Mŕtvy je zvonček i telefón, od rána ma nikto nehľadá,
Nudím sa, zlomená je nálada,
Pohľadom držím steny izby po kope,
Nikto nič, všade ticho, nikto neklope,
Dvere visia v pántoch, akoby sa uškŕňali do očí,
Znudený svet sa dookola točí,
Slnko prehrialo vzduch, voda v riekach vrie,
Rozmýšľam nad nudou, čo sa vtedy smie ?

Mám čakať na závan nálady,
Mám mať v hlave myšlienky, dohady ?
Mám premýšľať nad týmto nudným životom,
A či vari nad tým, kto vlastne som ?

Myšlienky ma ubíjajú, nuda síli ťažký vzduch,
Odháňam kŕdle múch,
Hlavu nakláňam zo strany na stranu,
Mám ju celkom ustonanú,
Tajne čakám, či niekto nezazvoní,
Čakám na závan letných, sviežich vôní,
Rád by som pred nudou zutekal,
No úsmev sa akosi omeškal,
Chcem odísť hľadať náladu,
Na prechádzku krásneho, ružového sadu,
Nadýchnuť sa sviežosti,
Okúsiť šťastia, radosti, ...

Z kostolnej veže zaznel zvon, krčí už beztak
polámaný vzduch,
Slnko slabne, o chvíľu zapadne, vo mne žije stále
znudený duch,
Myšlienky dookola omieľam si v hlave,
Tie z rána opakujem stále,
Začína večer a tma sa vkradla do okien,
Zakrývajú ma ticho, nemo tiene stien,
V hlave myšlienky stále znudené, zblúdené len,
neda vrhla ma pod svoj tieň.

Deň sa končí a ja mlčky pozerám, čo sa od rana zmenilo,
Všetko je rovnaké, len noc strieda deň a vzduch to
akosi sfarbilo.

Táto stránka používa cookies. Viac info

Prihlásenie