Späť

Školská láska

Moje kroky sa ticho vznášajú nad zemou,
Myšliedky splietam s kúzelnou oblohou,
Kráčajúc zo školy, v hlave prázdny sen,
Končí sa krutý deň.

Moje ústa bezvládne mlčali, keď profesor k tabuli
ma vyvolal,
Ja s ťažkým srdcom som len zmätkoval,
Slál som pred tabuľou, očami unavený vzduch som prerážal,
Do okien na jej krásnu tvár som pozeral,
Na jej prízrak, čo celkom ma omámil,...
... viem, sám som si to zavinil.

Profesor kládol otázky a ja som mlčky stál,
Zo sna ma nimi zobúdzal,
Rozbíjal túžbu, chcel veľkú daň,
Môj sen sa rozplynul, doplatil som naň ?

Či môžem za to, že srdce sa vo mne búri,
Že jej menom popísané sú všetky múry,
Že jej oči mámia ma celý deň,
Že ona je môj sen ?

Tak ticho kráčam a v hlave myšlienky mám zmiešané,
Oči dvíham k nebu, smutne zaľúbené,
Slza sa mi do nich tlačí,
Nad svojou päťkou sa mračím,
Hľadám v diaľke jej oči i tvár,
Nech ona je môj dar,
Čo pochopí moje dnešné mlčanie,
Čo zúročí moje ťažké učenie.
Kde je môj sen ?

Táto stránka používa cookies. Viac info

Prihlásenie