Späť

Tichý a chorý

Pridal: Počet zobrazení: 109

Tichý, chorý, osamelý strom, túžiaci po troche z premeňa lásky,
Opustený a na kôre mu už vychádzajú vrásky.

Som ten strom.

Tuhnem a veru nemám pohybu, ani ten vetrík lásky neveje,
Nedáva mi pohyb, len sa mi ticho smeje,
Nemám ani vlahy, tej čistej priezračnej z priezračných, čo pramení z lásky,
Na kôre sa mi robia stále väčšie vrásky,
Som tu sám, stojím a čakám na lásku, nehu,
Čakám takto v strehu,
Žiaľ hýbať sa nemôžem, pripútaný som k zemi,
Som tu sám, nemý,
Som sám a samotárom sa nazývam,
Čakám na lásku a preto ti každým mihnutím oka lásku vyznávam.

Či vstávam, či spím, či oči k spánku zatváram,
Myslím na teba, stále ťa v srdci mám,
Hoc som tichý a opustený, taký aj musím byť,
No žijem a pre lásku sa budem aj biť.

Som síce nevládny a slabý,
Korene mi schnú a nemám vlahy,
Mám listy tvoje, tie sú stále živé a zelené,
Mám srdce pre teba stvorené,
K tebe sa konáre moje ťažko, no veľkou silou nakláňajú,
Teba, lásku moju hľadajú.

Veď listy moje, tie žijú, ak si tu ty,
Konáre sa týčia zo zeme a hrdo sa dvíhajú k tebe, ak si tu ty,
Začnú sa hýbať konáriská moje i kmeň celý, čo doteraz chorľavel,
Dostanú silu na tvoju česť a povel,
Ba aj vetrík odrazu veje,
Povieva sladkú lásku, už sa nesmeje,
Konármi sa prediera a smiechom hýri,
Všade kde chodí, rozpráva o tom chýri,
Aj slnko začne hriať, ak si tu ty.
Aj môj úsmev sa rozjasní,
Vtáci v mojej korune začnú spievať o šťastí,
I zem sa začne prameňom lásky napĺňať,
Keď ťa tu môžem mať.

Prihlásenie

Táto stránka používa cookies. Viac info