Späť

Túžba noci

Počet zobrazení: 656

Vankúš z lásky

Hviezdy túžobne, prekrásne svietili,
Akoby v túto noc niečo tušili,
No nechceli nikomu povedať,
O čom dve spriaznené duše začali sa spovedať.

Pod útulným svitom mesiaca,
Ticho tlela ich láska horiaca,
Očami krášlili nočný svet,
Dvaja tichí ľudia, v ktorom takých už niet.

Zahoreli túžbou, ich priania silneli,
Takto spolu by večne zostať chceli,
Tušili spoločnú lásku, blízkosť sŕdc navzájom cítili,
Očami si v svetoch blúdili.

Farbám noci rozprávali svoj sen i bolesť neskonalú,
Že bolí ich, keď stále hľadajú lásku dokonalú,
Túžiac po nej, mali ju na dosah,
Delil ich len malý tichý strach.
Pohľadom skúmali si svety navzájom,
Jeden v druhom hľadali si podnájom,
Kúsok miesta pre ich nežný svet,
Kde by všetko mohli smieť.

Radi by v ňom vykričali svoju túžbu žalostnú,
Po láske, po šťastí, hľadajú len krásu radostnú,
No nemuseli dlho kričať ani plakať hviezdam do lona,
Nekotúľali sa z ich očí ani slzy hodné slona.

Po chvíľke ich mesiac šťastím obdaril,
Spoznali samých seba a on zrazu uveril,
Že ona je tou pravou, kde svoj prístav objavil,
Na chvíľu sa preto zastavil.

Aby pocítil jej dych, jej oči, jej tvár,
Aby našiel v nej radosť, šťastie i lásku, ten najväčší dar,
A ona zastavila tajne svoj dych,
A poznala že je pre ňu vyvolený z tých stých,
V ktorých lásku hľadala,
No zavše sa sklamala,
Túžobne nad láskou rozjíma.
Teraz však vie, koho drží v objatí a silno objíma.

Ich nosy sa tajne zrazili,
Ústa sa navzájom pobili,
Prvý bozk im myšlienky úplne poplietol,
Biely motýľ ich lásky konečne vzlietol.

Prihlásenie

Táto stránka používa cookies. Viac info